V spoločnosti 21. storočia sa bude klásť stále väčší dôraz na vzdelanie. Spoločnosť sa označuje ako „Information Society“, „Learning Society“, „Knowledge-Based Society“ a podobne. Európa si vytýčila ambiciózny program, označovaný ako Lisabonská stratégia, ktorý predpokladá vytvorenie najkonkurencieschopnejšej ekonomiky vo svete do roku 2010.
To sa nezaobíde bez rozvoja vedy a vzdelávania. Vzdelávanie v súčasnej dobe kladie na rozvoj spoločnosti iné nároky, ako tomu bolo doposiaľ. Vzdelaná spoločnosť vyžaduje:
- – vysokú vzdelanostnú úroveň obyvateľstva,
- – vysoko vzdelaných špecialistov najmä v oblasti vedy, techniky a manažérstva.
Vzdelanostná úroveň obyvateľstva sa však meria komplexne. Dôležité sú rôzne oblasti gramotnosti („literacy“) od humanitných cez vedy sociologické a ekonomické až po oblasť vedy o prírode. Vo vzdelanej spoločnosti sa kladie dôraz nielen na užitočnosť človeka v ekonomickom procese, ale významná je celková komplexná osobnostná vzdelanosť, označovaná často ako kultúrnosť človeka, ktorá určuje „kvalitu života“. Od nej totiž závisí aj to, na akej úrovni komunikujeme, ako sa vieme navzájom chápať, ako sa správame k životnému prostrediu, ako vieme využiť výsledky vedy na prospech ľudstva, a najmä akú máme radosť zo života. Vzdelávací proces je komplexný proces, ktorý sprevádza človeka celým životom. Zvlášť dnešná doba si žiada, aby človek udržiaval kontakt so všetkým, čo sa okolo neho deje a vedel adekvátne reagovať. Len múdri ľudia vedia aj múdro reagovať. Budúcnosť bude klásť stále väčšie nároky na spoločnosť aj na každého jednotlivca. Vytvára sa celkom nové prostredie, ktoré človeku nielen prospieva, ale ho aj ohrozuje. Ak pominieme útok civilizácie na životné prostredie, je jedným z vážnych ohrozujúcich faktorov „informačná explózia“, ktorú prináša najmä „globalizácia poznania“.
Moderné komunikačné a počítačové technológie síce otvárajú svet poznania každému, ale vysoká miera informácií privádza človeka do stresu a vytvára celkom nový problém – ako sa v enormnom množstve informácií orientovať. Vzniká tak celkom nová disciplína – „informačný manažment“. Práca s informáciami musí mať takisto vedecký základ, ako aj ekonomický manažment a podobne. Základným článkom vzdelávacieho systému je škola, ktorá ponúka každému jednotlivcovi ucelený a systematicky zostavený komplex vedomostí a zručností, potrebný pre základnú orientáciu človeka v živote a vo svete, v ktorom žije. Pritom si treba uvedomiť, že kým pred niekoľkými desaťročiami sme „žili“ v svojej rodine, v svojom meste, v svojom zamestnaní a v svojej krajine, dnes si stále viac uvedomujeme, že žijeme v Európe, na zemeguli a vo Vesmíre. Tomu sa musí škola prispôsobovať.
Kým ešte v 19. storočí bol človek schopný obsiahnuť takmer všetko poznanie ľudstva, dnes často už nie je schopný plne zvládnuť ani svoju úzku disciplínu. Pritom cieľom nie je vychovávať úzko špecializovaných odborníkov, ale „vzdelaného človeka“ so všetkým, čo k tomuto pojmu patrí. Nové podmienky kladú celkom nové nároky na školu a úspešné budú tie krajiny, ktoré túto skutočnosť najrýchlejšie pochopia a začnú nové myšlienky realizovať. V čom spočívajú nové nároky na školu? Ak sa chceme orientovať v podmienkach nových humánnych, sociálnych, technologických a vedeckých vzťahov, musíme akceptovať stále väčší objem informácií a rozmanitosti vzájomných vzťahov.
Časový rozmer školskej výučby sa však nemení. Treba preto venovať osobitnú pozornosť hospodáreniu s časom. Výučbový čas treba využiť tak, aby pri zachovaní základných pravidiel duševnej hygieny získali žiaci a študenti potrebné množstvo faktov, potrebné zručnosti a návyky, aby pochopili potrebné súvislosti a najmä aby získali chuť sa sami učiť a naučili sa, ako na to. Práve posledná požiadavka sa dostáva do popredia – pre budúcu informačnú spoločnosť bude dôležité, aby boli ľudia vo vzdelávaní iniciatívni a aby sa „naučili učiť sa“.
Gramotnosť v širšom zmysle slova sa získava od narodenia. Práve poznatky a návyky získané v rannom veku sú pre utváranie osobnosti najdôležitejšie. Významnú úlohu v oblasti vied o prírode zohráva predškolská výchova v rodine a v predškolských zariadeniach. Určitý citový vzťah k jednotlivým disciplínám sa potom buduje na prvom stupni a systematicky sa rozvíja na druhom stupni školskej výučby. Zo skúsenosti vieme, že práve v týchto kritických obdobiach sa môže dieťa pre danú disciplínu zapáliť, alebo k nej získať celkom negatívny postoj.
Významnú úlohu pritom zohráva osobnosť učiteľa. Kvalite učiteľov základnej školy by sa mala preto venovať osobitná pozornosť. Zo strany štátnej administratívy je preto dôležité, aby pre učiteľov pripravila potrebné podmienky, či už hovoríme o vhodných výučbových priestoroch, rozumnom počte žiakov v triede, kvalitných učebniciach, učebných osnovách, učebných pomôckach, didaktickej a výpočtovej technike alebo o systéme permanentného vzdelávania. Tak ako vedec alebo inžinier musí udržiavať kontakt so špičkou svojej disciplíny, aby obstál v konkurencii svojich kolegov, tak musí aj učiteľ (čohokoľvek) neprestajne sledovať vývoj vo vlastnom odbore i vo vzdelávacích technológiách.
To, čo platí pre učiteľov základnej školy, platí do značnej miery i pre učiteľov stredných škôl a rovnako pre vysokoškolských učiteľov. Ak u učiteľov základnej školy prevažuje výchovná zložka, u vyšších stupňov rastie dôležitosť odbornej zložky výučby.
Ak hodnotíme súčasný stav výučby s ohľadom na meniace sa potreby, môžeme pozorovať nasledujúce významné aspekty:
- – náplň osnov je zastaralá a za posledné desaťročia sa podstatne nezmenila,
- – pri výučbe sa používajú zastaralé výučbové metódy s prevahou „výkladu pred tabuľou“,
- – v malej miere sa využívajú moderné multimediálne výučbové technológie,
- – chýbajú kvalitné moderné učebnice,
- – vo výučbe prevažuje memorovanie pred samostatnou tvorivou prácou,
- – chýba systematické individuálne vedenie mimoriadne talentovaných žiakov.
Zdroj: Veda, škola, život, RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc., 2005, Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, prof. RNDr. Ivo Čáp, CSc