Základnou misiou škôl je oddávna príprava žiakov a študentov na povolanie a na to, aby sa ako dospelí plne zaradili do spoločnosti. Tento cieľ sa nemení, školy sa však musia zamýšľať nad tým, čo znamená jeho dosiahnutie dnes a v blízkej budúcnosti.
V skutočnosti pred druhou svetovou vojnou bol dominantným prístupom k vyučovaniu a učeniu behaviorizmus, ktorý definuje učenie sa ako zmenu v správaní vyvolanú vonkajšími stimulmi. Vyučovanie je transferom vedomostí a zručností od učiteľa k žiakovi. Pozitívne povzbudzovanie posilňuje želané reakcie žiakov a študentov. V šesťdesiatych rokoch sa tento model začal postupne nahradzovať kognitivistickými a konštruktivistickými prístupmi, ktoré vykazujú podstatnú podobnosť, ale aj dôležité odlišnosti.
Kognitivizmus analyzuje mentálne procesy vedúce k nadobúdaniu vedomostí. Ľudská myseľ sa vníma ako informačný procesor – pohľad podporovaný rozvojom počítačov v tomto období. Informácia ako vstup sa prevádza na symboly, spracované a uložené v pamäti rôznymi spôsobmi. Vyučovanie musí preto vytvárať učiace sa prostredie a rozvíjať stratégie učenia sa,prospešné pre optimálny postup.
Podľa konštruktivizmu si žiaci a študenti vytvárajú symbolické reprezentácie poznatkov a duševných konceptov. Učenie sa nevníma len ako jednoduché pridávanie nových vedomostí k predchádzajúcim, ale ako nejaká reorganizácia starých poznatkov integrovaním nových prvkov a následne konštrukciou nových poznatkových štruktúr a ich uložením do pamäti. Nadobudnuté skúsenosti každého jednotlivca sú odlišné, a preto sa líšia aj cesty spájania starších a nových poznatkov. Vyučovanie posmeľuje žiakov a študentov, aby aktívne interpretovali okolitý svet a vytvárali (konštruovali) si osobné vedomosti a domnienky podporovaním zručností kriticky myslieť a nezávisle uvažovať.
Žiaci a študenti objavujú a opisujú okolitý svet aktívnou spoluúčasťou a vzájomným ovplyvňovaním. Učiteľ už nevedie vyučovací proces, ale uľahčuje ho. Rozvoj v posledných desaťročiach 20. storočia nepriniesol iba radikálne sociálne, ekonomické a technologické zmeny, ale tiež premeny v oblasti vzdelávania. Globalizácia a jej prejavy v kultúrnej, politickej, ekonomickej oblasti a vo sfére životného prostredia boli hlavným motorom tejto transformácie. Vedecký a technologický progres najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií začal podporovať medzinárodnú spoluprácu a integráciu, ale aj zosilňovať medzinárodnú súťaž.
Na zabezpečenie rýchlej reakcie na tieto nové výzvy a súčasne zabezpečenie a zlepšenie socio-ekonomického štandardu obyvateľov mnohé krajiny uznali vedomosti za svoj najhodnotnejší zdroj, podporujúci ekonomický rast. Zvyšujúca sa produkcia, distribúcia a aplikácia poznatkov sa stáva nástrojom vytvárania ekonomickej a kultúrnej prosperity. Vedomosti sa vnímajú ako hnacia sila osobnostného aj profesionálneho rozvoja. Ľudia získavaním vedomostí a zručností a ich transformáciou na spôsobilosť ich využívania nielen stimulujú ekonomický a technologický vývoj, ale aj zvyšujú osobné uspokojenie a pocity blaha z tohoto úsilia.
Prečo?
- V 20. storočí uspeli najrozvinutejšie štáty v sprístupnení vzdelávania pre všetkých zákonnými úpravami garantujúcimi všeobecné vzdelávanie, avšak bez previazania týchto potrieb so zmenami v charaktere a organizácii škôl; výzvy v oblasti vzdelávania v 21. storočí musia zodpovedať novým potrebám a zabezpečiť, že národné vzdelávacie systémy budú stavané na podpore permanentného zvyšovania kvality; veľa návrhov vychádza z premisy, že iba vysoko kvalitný vzdelávací systém môže zabezpečovať sociálnu súdržnosť, pokrok a udržateľný ekonomický rast.
- V tomto storočí budú školy pôsobiť v prostredí, ktoré sa bude radikálne meniť pôsobením nových médií, pokrokom v informačných a komunikačných technológiách a vplyvom nových ciest sprístupňovania požiadaviek na informácie a vzdelávanie, takže školy budú nútené “vyzbrojiť” žiakov a študentov na používanie nových médií, na výber medzi ponúkanými informáciami a na využívanie poznatkov na tvorbu “pridanej hodnoty”; súčasne školy prestanú byť hlavným poskytovateľom informácií a vzdelania a budú musieť súťažiť s ďalšími vzdelávacími prostriedkami.
- Je medzera medzi požiadavkami na zručnosti, ktoré bude trh práce vyžadovať od zamestnancov, a tými, ktorými sú „vyzbrojovaní“ súčasní žiaci a študenti; táto medzera sa neustále zväčšuje; žiaci a študenti by mali získavať čo najvyššiu kvalifikáciu jednak pre uchovanie a rozšírenie kultúrneho bohatstva krajiny, jednak pre posilnenie konkurencieschopnosti vlastnej ekonomiky
Zdroj: Veda, škola, život, RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc., 2005, Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave