Integrácia Slovenska do Európskej únie predstavuje výzvu aj pre našu nesformovanú štátnu mládežnícku politiku a je súčasne inšpiráciou pre tú oblasť, ktorá sa definuje ako príprava mladých ľudí na európske občianstvo. Nie náhodou dostávame práve teraz do rúk príručky pre mladých ľudí, ako sa učiť občianstvu s európskou dimenziou (www.salto-youth.net).
Napriek tomu mnohé z pojmov, ktoré sa využívajú vo vedeckej rozprave, nemajú zatiaľ ustálenú podobu. Zdá sa, že aj výskum osobnosti študenta by sa mal vyrovnať so skutočnosťou, že jedným z významných aspektov, štruktúrnych elementov osobnosti študenta bude občianska dimenzia. Zmeny, ktoré sa uskutočňujú po roku 1989 v Európe, sú súčasťou komplexného modernizačného procesu, ktorý zahrňuje v sebe aj procesy občianskej modernizácie. Je to v plnom súlade s tými očakávaniami, ktoré sa aj na Slovensku vkladali do obnovovanej občianskej výchovy.
V jednom z prvých učebných textov občianskej výchovy pre žiakov stredných škôl po “nežnej” revolúcii sa uvádza, že „zvládnuť ochranu a rozvíjanie demokracie môže úspešne generácia, ktorá získa dôkladné vedomosti a jej jednotliví príslušníci sa budú prejavovať ako mravne vyspelí občania. To konkrétne značí rozvíjať občianske iniciatívy a hnutia, jednoducho vytvárať ”verejnosť” a usilovať sa, aby mienka občanov mala reálny vplyv na spoločenský život.“ O pár rokov neskôr, poučení z fungovania demokratického pluralitného parlamentného systému a trhovej ekonomiky na Slovensku, experti apelujú na to, aby sme neplesali, ale ani neupadali do pesimizmu či pasivity. Mali by sme sa všetci sústrediť na zveľaďovanie a rozvoj osobnostného občianskeho potenciálu (Roško, R. 2002).
Súčasnosť si vyžaduje, aby občania dosahovali istú úroveň demokracie, prejavujúcej sa rešpektovaním práv menšín (nielen etnických či národnostných skupín, ale aj politickej opozície), rešpektovaním práva občana na neodňateľnosť štátneho občianstva za politické názory a postoje, uznávaním a uplatňovaním občianskych práv na slobodu zhromažďovania, združovania a prejavenia názoru prostredníctvom petície. Učiť sa byť dobrým občanom znamená vedieť rozpoznať, či štát začína fungovať pod úrovňou našich občianskych možností a súčasne chcieť, ale aj vedieť ako prejaviť svoj názor a postoj v legálnych verejných formách (parlamentné voľby, petície, občianske zhromaždenia a hnutia) a dosiahnuť zmenu jeho pôsobenia.
To všetko spoločne vstupuje do obsahu pojmu kľúčové občianske kompetencie alebo občianska gramotnosť. V súlade so štúdiou OECD PISA 2003 chápeme pod pojmom „občianska gramotnosť“ schopnosť žiaka a študenta aplikovať vedomosti a zručnosti z kľúčových oblastí vyučovacích predmetov (história, náuka o spoločnosti, etická výchova, slovenská literatúra), analyzovať, efektívne komunikovať svoje názory a postoje, riešiť a interpretovať problémy života školy a jej fungovania v spoločnosti. Stať sa „dobrým občanom“ sa zvyčajne v podmienkach tradičných pluralitných demokracií spája s prechodom mladých dospievajúcich do veku dospelosti. Pritom sa nemôžu stať ”občanmi” automaticky tým, že dosiahnu vek plného štátneho občianstva (18 rokov). Predpokladá sa, že mladý človek v tomto veku získa isté kľúčové občianske kompetencie, znalosti o svojich občianskych právach a povinnostiach, osvojí si aj základné schopnosti na ich využívanie a plnenie.
Proces prechodu dospievajúceho do dospelosti sa musí zavŕšiť nielen získaním praktických zážitkov a skúseností z pracovného procesu, v ktorom sa preveruje efektívnosť získaných základných kvalifikácií (jazyky, zručnosť využívať informačné technológie, podnikateľský duch a sociálno- komunikačné schopnosti) vo formálnom i neformálnom vzdelávacom procese, ale aj získaním znalostí o demokratickom občianstve, schopností a skúseností uplatňovať svoje občianske práva a povinnosti, t.j. tým, čo môžeme vymedziť ako občiansku gramotnosť.
Podstatou je, že sa nielen rekonštruuje výchova k občianstvu v škole, ale do výchovno-vzdelávacieho procesu sa integruje aj oblasť občianskej participácie detí a mládeže v mimoškolskom čase. V modernej koncepcii výchovy k občianstvu sa rovnocenne akcentujú obidve oblasti:
- Výchova k občianstvu v škole – v základných učebných predmetoch (napr. história, slovenský jazyk a literatúra) a v špecializovaných učebných predmetoch (napr. etická výchova, náuka o spoločnosti), v školských žiackych samosprávnych radách a akademických senátoch.
- Občianska participácia mládeže v mimoškolskom čase – združenia dospelých občanov s účasťou detí a mládeže, občianske združenia detí a mládeže, neformálne občianske hnutia a iniciatívy, mestské (obecné) parlamenty detí alebo mládeže.
- Moderná koncepcia výchovy mládeže k občianstvu umožňuje a vyžaduje spájať oveľa viac ako doteraz vymoženosti formálneho vzdelávania v škole a neformálneho vzdelávania v štruktúrach práce s mládežou v občianskej spoločnosti.
- S neformálnym vzdelávaním sa spája veľa otvorených otázok (curricula, didaktické modely, certifikácia). Európska multikultúrna spoločnosť v kontexte globalizačnej súťaže očakáva, že najmä medzi mladými ľuďmi bude čo najviac aktívne učiacich sa, ktorí budú schopní tvoriť svoje vlastné biografie a participovať na miestnom, štátnom a európskom živote.
Teoretické východiská výskumu
Demokratickému občianstvu sa neučíme iba v školskej triede na takých predmetoch, akými sú dejepis, zemepis, slovenská literatúra alebo v rámci špecializovaných predmetov v náuke o spoločnosti (filozofia, sociológia, politológia, psychológia, právne vedy). Je to proces učenia sa špecifickému správaniu sa v žiackych školských radách alebo akademických senátoch (podriadenie sa rokovaciemu poriadku, organizovanie protestných akcií študentov), je to výcvik v špecifických schopnostiach (artikulácia záujmov študentov, spísanie petície ) a je to aj pochopenie zodpovednosti za všetkých členov akademickej obce, čo je dôležitou súčasťou rozvoja osobnosti študenta najmä ako budúceho učiteľa.
Podstatné formy učenia sa sú priama sociálna akcia sledujúca sociálnu zmenu, v priebehu ktorej sa uskutočňuje komunikácia medzi študentmi a medzi študentmi a učiteľmi, t.j. neverbálne metódy a neformálna komunikácia.
Zdroj: Veda, škola, život, RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc., 2005, Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, prof. Mgr. Ladislav Macháček, PhD. Mgr. Mária Bošňáková