Ako už napovedá názov sympózia „VEDA – ŠKOLA – ŽIVOT“, mali by byť tieto kľúčové pojmy navzájom prepojené do tej miery, aby pri ich pôsobení a vzájomnom ovplyvňovaní získali mladí absolventi škôl na Slovensku čo najkvalitnejšiu výchovu a vzdelanie z hľadiska meniacich sa potrieb našej proeurópsky orientovanej spoločnosti. Je nesporné, že prioritne smeruje pozornosť zainteresovaných k zvyšovaniu kvality vzdelávania a kvality škôl, pričom však je potrebné zdôrazniť, že k nevyhnutným predpokladom tohto procesu patrí zvýšený záujem o všetky dimenzie života a práce ľudí, ktorí sa na realizácii procesu výchovy a vzdelávania podieľajú a sú jeho súčasťou, v našom kontexte najmä žiakov a učiteľov. Predložený príspevok je zameraný najmä na hodnotenie spokojnosti žiakov a učiteľov so životom v škole. Najskôr charakteristika pojmu spokojnosť.
Křivohlavý (2001) vymedzuje spokojnosť ako subjektívne pozitívne hodnotenie a prežívanie človeka. Spokojnosť človeka so životom je definovaná ako subjektívne kritérium pozitívneho hodnotenia činností a prežívania javov a stavov života človeka (podrobnejšie napr. v publikáciách venovaných kvalite života človeka).
Život človeka má mnoho dimenzií, napr. život v rodine, na pracovisku, v škole. Subjektívny názor na spokojnosť s vlastným životom človeka sa mení pod vplyvom okolností, času či skúseností; počas choroby si najviac ceníme zdravie, v období vyhrotenej situácie na pracovisku alebo v rodine je pre nás najvyššou hodnotou spokojnosť a pocit pohody, ktoré chceme opätovne vniesť do nášho života.
Môžeme povedať, že percipovanie a hodnotenie spokojnosti človeka so životom ovplyvňujú mnohé okolnosti: tie, ktoré môže, a tie, ktoré nemôže jednotlivec ovplyvniť alebo zmeniť. Predpokladáme, že hodnotenie spokojnosti so životom je podmienené vekom, pohlavím, charakterovými vlastnosťami človeka, jeho hodnotovým systémom, mierou zvládania negatívnych vplyvov a mnohých ďalších faktorov. Ukazuje sa, že spokojnosť žiakov a učiteľov so životom v škole má súvislosť so širšími ukazovateľmi, so životom človeka vo všeobecnosti. Napr. Mareš (2002) v týchto súvislostiach uvádza medzinárodný výskumný projekt Mládež a zdravie (The Health Behaviour in School – Age Children), organizovaný WHO, ČR doň vstúpila v roku 1994. Deťom 11 až 15 – ročným položili výskumníci otázku:
Aký máš v súčasnosti pocit zo života? Cítim sa: veľmi šťastný/á, celkom šťastný/ á, nie veľmi šťastný/á. Ako to komentuje Mareš (2002), údaje získané od detí v Čechách poukazujú na to, že približne štvrtina detí sa cíti veľmi šťastne, o niečo viac ako desatina skôr nešťastne. Je tu tiež naznačený mierne klesajúci trend pocitu šťastia so stúpajúcim vekom detí, ktorý je možné vysvetliť vývojovými osobitosťami vekového obdobia dospievania. Predpokladáme však, že do hodnotenia miery pocitu šťastia detí a mládeže zasahujú aj udalosti a život v škole. Je dôležité uvedomiť si, že život v škole má určité špecifiká a osobitosti, ktoré je potrebné zohľadniť.
V niektorých triedach a školách sú žiaci i učitelia spokojní, radi chodia do školy a pracujú v škole, iné triedy a školy sú podľa jej členov nudné, ani žiaci, ani učitelia sa do školy netešia, dni strávené v škole považujú za stratu času; sú aj triedy a školy, kde sa nielen žiaci cítia stiesnene, nepríjemne, prežívajú strach, nemajú pocit bezpečia. Vyjadrenia o spokojnosti v triede alebo škole žiakov a učiteľov súvisia s tým, čo zažívajú v škole, v triede, ako to vnímajú, subjektívne prežívajú a následne hodnotia. V prvom rade sa budeme zaoberať hodnotením spokojnosti žiakov so životom v škole. Skúmanie hodnotenia spokojnosti žiakov so životom v škole bolo v dostupnej literatúre realizované v súvislosti s kvalitou života žiaka v triede; očakávaniami od života v škole; so školským prospechom; učebnou motiváciou; fyzickým prostredím triedy; veľkosťou lokality školy, veľkosťou školy a počtom žiakov v triede; pohlavím a vekom žiakov; v súvislosti s krajinou, kde žiaci chodia do školy.
V rámci zisťovania hodnotenia kvality života žiaka v triede 13 – 15 ročnými žiakmi niektorých slovenských škôl sme sa zaoberali skúmaním Všeobecnej spokojnosti z hľadiska života žiaka v triede a zistili sme, že vzorka žiakov ju celkovo hodnotila nadpriemerne priaznivo (Hlásna 2004). Z tohto pohľadu zaujímavú výskumnú koncepciu ponúka Nyczaj (1997), ktorá sa zaoberala odlišnosťami očakávaní a skúseností dieťaťa v prvom ročníku ZŠ v Poľsku.
Z výsledkov vyplýva, že čím viac život v škole naplnil ich očakávania, tým vyššiu mieru spokojnosti pociťovali a naopak. Autorka však upozorňuje na to, že očakávania žiakov môžu byť aj nereálne, ovplyvnené tendenciou naivity danej vekom a pod.. Z výskumov, uskutočnených s cieľom zistiť, ako žiak vníma školu a ako sa v nej cíti, spomenieme výskum Loučnej (1995), ktorá pomocou dotazníkov, administrovaných žiakom 7. ročníkov ZŠ v Hradci Králové v ČR zistila, že žiaci mali prevažne kladný vzťah k škole, aj keď značnou záťažou boli pre nich obávané skúšania a písomky.
Výskumom, realizovaným Mansourovou at al. (2003) v mestských základných školách v USA zistili, že žiaci tejto výskumnej vzorky sú v škole väčšinou spokojní, šťastní, cítia sa v nej často bezpečne a väčšina opýtaných uvádza, že majú len málokedy problémy vo vzťahu s inými žiakmi alebo učiteľmi. Ďalší výskum, realizovaný v ČR Vágnerovou (1994, cit. podľa Průchu, 1997) sa zaoberal strachom zo školy žiakov 4. ročníkov ZŠ a bolo ním zistené, že títo žiaci netrpia zvýšenými obavami zo školy, dokonca ani tie nie, ktoré mali podpriemerný prospech. Schnitzerová – Antoničová (1999) píšu o zrealizovaných výskumných zisťovaniach na druhom stupni ZŠ v SR, ktorých výsledky hovoria, že žiaci II. stupňa ZŠ s výborným prospechom majú k škole, k učeniu sa aj k učiteľom lepší vzťah ako žiaci prospechovo slabší.
So spokojnosťou žiaka v škole súvisí aj jeho učebná motivácia, ktorou sa v prehľadovej štúdii zaoberali Rheinberg, Man, Mareš (2001) v ČR, pričom rozpracovali determinanty motivácie žiaka, očakávania žiaka a možnosti cieleného ovplyvňovania žiackej motivácie tak, aby boli rozvíjané záujmy žiaka, navodzované zážitky hlbokého zaujatia prácou (flow) a žiaci mali pocit radosti z vykonávanej činnosti, čo významnou mierou môže prispieť k pocitu spokojnosti žiaka s pobytom v škole. Z hľadiska fyzického prostredia v USA vo výskume Mokovej a Flynnovej (1997) odpovede žiakov ukazovali, že žiaci si fyzické prostredie školy silne uvedomujú.
Tento faktor bol druhý najpočetnejší vo faktoroch, ktoré žiaci uvádzali a ktoré sa týkali ich percepcie školy. Konkrétne, v odpovediach 570 respondentov – žiakov stredných škôl bolo až 126 zmienok, ktoré sa týkali tohto faktoru. Žiaci považovali za dobrú školu takú, kde vládla čistota a poriadok, a kde nebol hluk. Preferovali moderné budovy pred starými, plné vybavenie pred čiastočným (spomínali napr. kúrenie alebo klimatizáciu), priestorné učebne pred malými. Pri analýze výskumu realizovaného vo Fínsku so 14-ročnými žiakmi (Linnakylä, 1996) sa ukázalo, že čím bola škola menšia, tým pozitívnejšie žiaci hodnotili život v nej. V malých amerických školách bolo zistené, že tu vládla väčšia spokojnosť so školou ako vo veľkých školách (Bryk, Lee, Holand, 1993, cit. podľa Mokovej a Flynnovej, 1997).
Pokiaľ ide o veľkosť triedy, boli zistené podobné údaje. Čím bolo v triede menej žiakov, tým žiaci hodnotili pozitívnejšie všeobecnú spokojnosť so životom v škole. Tieto výsledky podporuje aj výskum Košťálovej a kol. v ČR (cit. podľa Mareša, 1998), ktorý potvrdil, že v triedach s nižším počtom žiakov sa žiaci cítili lepšie ako v triedach s vyšším počtom žiakov. Z hľadiska lokality školy, porovnaní súčasného prostredia miest a dedín v zhode s názormi (napr. Kraus, 1999) sa žiaci mestských škôl v ČR javia ako drzejší, vzpurnejší a pohodlnejší ako žiaci dedinských škôl, ktorí spôsobujú menej výchovných problémov a majú lepší vzťah k škole ako mestskí žiaci.
Aj podľa Fenda (1977) a Oswalda a kol (1989, cit. podľa Grecmanovej, 1997b) sa ukazuje rozdiel medzi školami v meste a na dedine. Fend (1977) zistil, že v mestských školách sa vyskytujú ťažkosti s disciplínou, agresivitou a kriminalitou žiakov, Oswald a kol. (1989) uvádza, že v školách malé mesto/dedina sú žiaci hodnotení pozitívnejšími známkami ako vo veľkomeste aj preto, lebo dobré známky vyvolávajú spokojnosť žiakov a ich rodičov, ale i učiteľov, a zlé známky môžu vyvolať konflikty a nespokojnosť. Špánik (1994/1995, cit. podľa Grecmanovej, 1997b) vo svojom výskume v SR poukazuje na to, že vidiecky región pozitívne ovplyvňuje mieru spokojnosti žiakov so školou v porovnaní s mestom. V zahraničnej literatúre sme našli fínsky výskum so 14- ročnými žiakmi (Linnakylä 1996), ktorý ukázal, že žiaci z menších vidieckych sídiel hodnotili kvalitu života v svojej škole vyššie ako žiaci z miest.
Najnovšie školské zariadenia majú vyhradené miestnosti pre oddych svojich študentov, aj vy ste sa už stretli so sedacími vakmi?
Zdroj: Veda, škola, život, RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc., 2005, Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, PaedDr. Slávka Hlásna, PhD.