Cesty k skvalitňovaniu školského systému

O niekoľko rokov prevezmú žiaci a študenti riadenie krajiny, budú aktívne pôsobiť vo vede, úradoch, fabrikách, v poľnohospodárstve, kultúre, teda budú potrebovať kvalitné vzdelávanie. Ak chceme vzdelávať a mať kvalitné školstvo, musia sa obsah učiva, vyučovacie formy a metódy prispôsobiť požiadavkám rozvoja spoločnosti. Preto je potrebné ponechať to, čo je pre žiaka základné, nevyhnutné, dať mu najnovšie informácie a poznatky, aby ich vedel uplatniť v štúdiu a v praktickom živote, ale zároveň z obsahu učiva vynechať to, čo je už preňho zastarané. Žiak má dostať najprv základné všeobecné vzdelanie, potom odborné.

Mal by študovať bez väčších stresov, preto treba nájsť spôsob prechodu žiaka z nižšieho na vyšší stupeň školy bez prijímacích pohovorov. Je žiaduce obnoviť základný a aplikovaný výskum, aby sme mohli preukázať, že učivo, ktoré predkladáme, a vyučovacie formy a metódy, ktoré využívame, zodpovedajú veku a schopnostiam žiaka. Významnú úlohu pritom má učiteľ, ktorý ovplyvňuje myslenie a prácu žiaka a ukazuje mu cestu, ktorou by mal ísť. Problémové okruhy, o ktorých sa zmieňuje Milénium aj Národný program výchovy a vzdelávania, je možné riešiť za predpokladu, že budú splnené všetky, aj ekonomické, náležitosti týkajúce sa školstva. Je ich treba riešiť aj preto, že SR je členom Európskej únie, kde je potrebné preukázať kvalitatívnu úroveň škôl, a napokon aj preto, že sa pripravuje nový školský zákon.

Znamená to priblížiť sa kvalite škôl v kultúrne a ekonomicky najvyspelejších krajinách Európy, aby naše školy v plnej miere obstáli. Zodpovednosť za túto prácu by mala niesť inštitúcia alebo celoštátna komisia zložená z najlepších odborníkov, ktorými Slovensko disponuje. Úlohou školy je vychovávať a vzdelávať tak, aby žiak bol dobre pripravený študovať na vyššom stupni školy a zároveň bol dobre pripravený na praktický život. Dobre pripraviť žiaka znamená, že počas štúdia získa poznatky a vedomosti, ktoré bude môcť využívať v škole aj mimo nej, že bude vedieť pracovať s počítačom, poznať informačno-komunikačné technológie, ovládať jeden či viac cudzích jazykov, že bude vedieť získavať, spracovávať a hodnotiť informácie, využívať rôzne systémy a metódy práce.

Pre žiaka je tiež dôležité, aby škola rozvíjala jeho myslenie, umožnila mu v konkrétnych situáciách hľadať vzťahy a súvislosti, riešiť problémy individuálne aj v kolektíve, využívať tvorivosť, ako aj komunikáciu učiteľ – žiak, učiteľ – žiaci, resp. žiak – žiaci. Na druhej strane škola má vychovávať žiaka tak, aby sa popri jeho spôsobilostiach mohla prejaviť aj jeho pracovitosť, zručnosť, samostatnosť, rozhodnosť, organizačné schopnosti, uvážlivosť, tolerantnosť, prispôsobivosť, spravodlivosť, schopnosť vedieť sa správať k iným, ale zároveň, aby žiak vedel vnímať a prejavovať svoj vzťah k ľuďom, prostrediu, prírode, okoliu.

To sú kompetencie, ale aj ideálne predsavzatia, ako by sa mala prejavovať slobodná a zodpovedná osobnosť, to sú ciele, ku ktorým by škola mala viesť žiaka či študenta pre jeho uplatnenie sa v živote. Informácie a poznatky, ktoré musí žiak či študent počas školskej dochádzky nadobudnúť, a úlohy, ktoré musí plniť, sú zamerané na rozvoj jeho osobnosti, myslenia a tvorivosti, na jeho život a budúcnosť. Žiak v súčasnosti už nepotrebuje pamäťovú školu, ale školu, v ktorej sa popri úplne novo koncipovanom učive zoznámi s progresívnymi formami a metódami práce, so spôsobmi riešenia problémov, využitím tvorivosti a pod. Preto je nutné uskutočniť reformu obsahu, vyučovacích foriem a metód na základných aj stredných školách, ktorá môže trvať 10, 20 či viac rokov.

Jeden z možných prístupov k reforme je, že sa vyberú poznatky podľa rozvoja jednotlivých vedných disciplín, ktoré potrebuje žiak či študent pre svoj každodenný život, pre ďalšie štúdium či pre svoju profesiu. Ak takýto súbor pojmov, tém a tematických okruhov bude k dispozícii, je vhodné zadeliť ho do nasledujúcich predmetov či vzdelávacích oblastí:

  • a) jazyk slovenský a literárna výchova,
  • b) cudzie jazyky,
  • c) život a spoločnosť (výchova k občianstvu a dejepis),
  • d) matematika (včítane deskriptívnej geometrie),
  • e) živá a neživá príroda (fyzika, astronómia, chémia, biológia, zemepis),
  • f) informačné a komunikačné technológie,
  • g) filozofia a náboženstvo (psychológia, etická, náboženská a rodinná výchova),
  • h) umenie a kultúra (hudobná výchova, výtvarná výchova, dramatická výchova),
  • i) odborné vzdelávanie (teoretické aj praktické) týkajúce sa elektrotechniky, strojárstva, stavebníctva,
  • chémie, ekonómie, potravinárstva atď.
  • j) telesná výchova (výchova k zdravému životu a branná výchova).

V predmete jazyk slovenský a literárna výchova sa dôraz kladie na to, aby žiak vedel komunikovať, klásť otázky, pochopiť vyslovenú alebo napísanú myšlienku, porozumieť textu, vybrať z neho podstatné myšlienky, opísať veci, udalosti, dej, povedať jeho obsah, analyzovať ho, vedel pravopis, poznal naše a svetové literárne diela atď.

V predmete matematika je potrebné, aby žiak vedel využívať intuíciu, nápaditosť, pochopil pojmy a dával ich do vzťahov, vedel využívať základné algebraické operácie, kombinatorické poznatky, vedel evidovať, experimentovať, konštruovať, odhadovať, abstrahovať, argumentovať, zovšeobecňovať, mal predstavivosť, vedel riešiť slovné úlohy, úlohy geometrického charakteru, vedel využívať pri riešení úloh počítač atď.

Predmet telesná výchova je zameraný na fyzický rozvoj žiaka a jeho zdravie. Preto by mal mať v každom ročníku tri vyučovacie hodiny týždenne. Je prospešné spájať viac predmetov do jedného predmetu. Takéto spojenie nazveme vzdelávacou oblasťou. Tak napríklad vzdelávacia oblasť prírodovedných predmetov môže byť zložená z predmetov: biológia, fyzika, chémia a geografia. Žiak či študent potrebuje poznať základné a rozširujúce učivo každého predmetu či vzdelávacej oblasti.

Základným učivom rozumieme:

  • a) poznatky potrebné pre bežný život každého jednotlivca,
  • b) poznatky, ktoré sú základom pre ďalšie učivo,
  • c) poznatky úplne nové, doposiaľ nezahrnuté do učebných osnov: sú to najnovšie informácie vedných disciplín, techniky, ekonomiky, spoločenských vzťahov atď.,
  • d) poznatky, pričom sa využívajú medzipredmetové vzťahy.

Zdroj: Veda, škola, život, RNDr. Ľudovít Hrdina, CSc., 2005, Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave